Vojnové pole idealistov a realistov
Internet ako médium budúcnosti si pred dvadsiatimi rokmi nikto nevedel predstaviť. Opak je však pravdou a často sa zdá, že verejný život je premiestnený do virtuálnej reality, ktorá nie je len pre politikov, boháčov a monarchov, ale aj pre obyčajných ľudí.
Demokracia v praxi
Tí, ktorí žijú v demokracii majú nie len právo, ale aj potrebu vyjadrovať svoje názory, nesúhlasiť s ostatnými a žiadať zmenu. Možno sa to zdá neúčinné, no čím ďalej postupuje čas, tým viac sú hocijaké slová vyjadrené online dôležitejšie. Každý dnes už nesie zodpovednosť za svoje komentáre, bez ohľadu na to, či ide len o vtip alebo nie. Na jednej strane sa tak stáva z internetu Veľký brat, na tej druhej otvorené pole pre vyjadrenie názorov.
Základné hodnoty
Najviac sa medzi sebou hádajú prekvapivo nie priaznivci tých či oných politických strán, ale ide skôr o tradície, ktoré naša západná spoločnosť dodržiava. Či už ide o otázky LGBT alebo migrácie, oba tábory majú diametrálne odlišné názory. To sa podpisuje na dusne a hádkach na sociálnych sieťach. Dokonca to vrcholí tým, že aj politici sa do toho cez svoje účty zapoja. Niekedy sa začína aj trestné konanie. Najviac čo do toho majú povedať sú liberálny slniečkári a pravicoví konšpirátori. Zatiaľ čo jedni popierajú základ našej kultúry a to kresťantvo, druhí sa všemožne bránia zmenám a sú označovaní za netolerantných a radikálov. Tak či tak je spoločnosť rozdelená, čo jej neprospieva.
Existuje riešenie?
Kto je v tomto prípade realista a kto idealista? To ukáže až čas, no zdá sa, že vybrať si strednú cestu nie je možnosť. Tá nie je skoro nikdy prezentovaná a v mnohých situáciách sa to ani nedá. Preto by sa takéto témy nemali preberať len na stránkach sociálnych sietí ako Twitter alebo Facebook. Ide aj o verejné diskusie, referendá a štátnych predstaviteľov, ktorí musia brať na vedomie nie len požadovaný pokrok, ale aj históriu a kultúru národa.